Prečo padli trhy a čo sa dá ešte očakávať.

Píše Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa

Nikkei, hlavný japonský akciový index pozostávajúci z 225 najväčších firiem v krajine, zažil minulý pondelok svoj najhorší moment od októbra 1987 a za jeden deň prišiel takmer o 12,4 percenta svojej hodnoty.

Nepokoj na japonskej burze sa následne rýchlosťou Šinkansenu prelial do celého sveta a na všetky hlavné ázijské, európske a americké trhy. Jeden z najsledovanejších indexov S&P 500, ktorý zahŕňa päťsto najväčších amerických spoločností, začiatkom minulého týždňa za jeden deň padol o tri percentá a v priebehu bezmála troch týždňov stratil oproti historicky najväčšej júlovej hodnote až osem a pol percenta.

Boli to skutočne zaujímavé týždne a na internete nebola núdza o kataklizmatické predpovede konca dobrých časov, keďže S&P 500 dovtedy za rok narástol o vyše 26 percent. Autor tohto článku sa rozhodol počkať, ako sa situácia vykryštalizuje, a nerobiť unáhlené závery. Pri investovaní je to často najlepšie rozhodnutie.

Za ten čas indexy ďalej nepadali, väčšinu strát z výpredaja vymazali a nateraz sa na pohľad stabilizovali. Je až paradoxné, že S&P 500 za jeden týždeň zaznamenal najväčšiu jednodňovú stratu aj nárast od roku 2022.

Samozrejme, neznamená to, že sa situácia v najbližších týždňoch nemôže vyvinúť úplne opačným smerom. Najprv však k príčinám, prečo k výpredaju vôbec prišlo. Za tým, čo sa stalo, totiž nemôžeme hľadať jeden dôvod, ale skôr komplexnú pavučinu s mnohými prepletenými nitkami.

Sklamanie z umelej inteligencie

Pravdupovediac, menšia korekcia na akciovom trhu bola skôr otázkou času. Akcie sú vplyvom vysokých očakávaní od umelej inteligencie (AI) výrazne predražené v pomere k tomu, koľko firmy reálne v súčasnosti zarábajú.

Eufória okolo umelej inteligencie sa postupne vyparuje a je čoraz zrejmejšie, že firmy nie sú schopné pretavovať AI do zvýšených ziskov tak rýchlo, ako investori očakávajú. V priebehu desiatich dní od 23. júla zverejnili Alphabet (Google), Amazon, Apple, Meta a Microsoft výsledky za druhý kvartál, ktoré boli pre akcionárov skôr sklamaním. Akcie Amazonu, ktoré zaostali za očakávaniami, klesli po zverejnení výsledkov o vyše osem percent.

Investovanie do AI je vysoko nákladné a často neprináša okamžitý zisk. Rastúci dopyt po moderných čipoch s umelou inteligenciou takisto prehlbuje kapacitné obmedzenia a, samozrejme, zvyšuje náklady. Banka Goldman Sachs odhaduje, že americké technologické giganty budú v najbližších rokoch musieť dokopy investovať viac ako bilión dolárov, aby udržali krok. Treba tiež pripočítať vplyv amerických vývozných obmedzení na moderné čipy do Číny, veľmi významný trh, ktoré rovnako ovplyvňujú výsledky firiem so záberom na umelú inteligenciu.

Japonský jen a exportná ekonomika

Druhým dôvodom boli posledné kroky japonskej centrálnej banky, ktorá dlhodobo držala úroky na záporných 0,1 percenta. V marci sa však od tejto politiky odklonila, zvýšila sadzbu na 0,1 percenta a 31. júla prekvapujúco pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu na 0,25 percenta. Investori očakávajú, že úroky ďalej porastú vplyvom snahy centrálnej banky vyrovnať sa s infláciou.

Vzťah medzi úrokmi a výmennými kurzmi je pre zjednodušenie nasledovný: čím vyšší je základný úrok, tým silnejšia je mena v porovnaní s ostatnými. Kým pred zvýšením úrokov na konci júla ste za dolár vedeli dostať okolo 155 jenov, v pondelok 5. augusta to bolo už len 145.

Keďže je ekonomika Japonska orientovaná silne na export a veľké firmy ako Toyota alebo Sony majú svoje príjmy najmä v cudzích menách, silnejúci jen im príliš neprospieva a automaticky znižuje hodnotu ich akcií.

Japonský jen a kolotoč volatility

Existuje zároveň ďalší faktor, a to takzvané menové carry trades. Ide o populárnu investičnú stratégiu, v rámci ktorej investori využijú nízke úroky v jednej krajine, v tomto prípade Japonsku, aby si lacno požičali v jenoch. Tieto peniaze následne vymenia za menu krajiny, ktorá má vysoké úroky, napríklad USA, a investujú v dolároch do termínovaných vkladov alebo dlhopisov, poprípade ešte rizikovejšie do akcií.

Problém nastane, keď sa úroky prudko zvýšia, z výhodného kalkulu sa zrazu stane cunami a vy musíte predať a rušiť americké dlhopisy, termínované vklady a akcie, aby ste sanovali vaše (zrazu nevýhodné) japonské pôžičky. Podľa investičnej spoločnosti JonesTrading je práve jenový carry trade „epicentrom všetkého, čo sa práve deje na trhoch“.

Práve takto sa môže vytvoriť začarovaný kolotoč, ktorý núti aj ďalších investorov predať. Čím viac predávate americké akcie, tým viac znižujete ich hodnotu a narúšate trojčlenky investorov v podobnej situácii, ako je tá vaša. A ak v dôsledku nepodareného carry tradu vyprodukujete veľkú stratu, ste nútení predať aj iné akcie, aby ste vedeli splatiť japonskú pôžičku.

Takýmto poprepletaním vzťahov a akumuláciou rizika môže vzniknúť ešte bludnejší kruh: veľa investorov využilo pôžičky v jenoch na investovanie do firiem silne zameraných na umelú inteligenciu. Najprv začala ich hodnota padať vplyvom nepriaznivých finančných výsledkov za druhý kvartál, a následne sa k tomu pridal dražejúci jen… treba investovať s rozumom.

Obavy z recesie v Amerike

Aby toho nebolo málo, nečakane nepriaznivá správa o zamestnanosti v USA zverejnená 2. augusta ešte viac zosilnila vyššie pomenované obavy.

Štatistika ukázala, že americká miera nezamestnanosti v júli vzrástla na trojročné maximum 4,3 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v ekonomike pribudlo len 114-tisíc pracovných miest, pričom odhady analytikov predpokladali, že ich bude 175-tisíc. To vraj najväčšiu svetovú ekonomiku priblížilo k recesii viac, ako si mnohí mysleli. Výnosy amerických štátnych dlhopisov prudko klesli a ceny akcií na celom svete pokračovali vo voľnom páde.

Na druhej strane, nájdu sa aj názory, že takáto reakcia bola príliš emotívna a prehnaná. Stratégovia z Bank of America si napríklad myslia, že turbulencie sa ešte nedostali do rozmerov, ktoré by signalizovali recesiu. Zároveň najnovšie štatistky ukázali, že žiadosti o podporu v nezamestnanosti klesli najviac za takmer rok.

Viacerí predstavitelia americkej centrálnej banky Fed takisto zachovali relatívne optimistický názor. Prezidentka sanfranciskej pobočky Fedu Mary Dalyová napríklad uviedla, že trh práce je „primerane solídny“ a ekonómovia banky Santander poukazujú na to, že polpercentný skok miery nezamestnanosti za posledných niekoľko mesiacov nie je úplne presným ukazovateľom toho, čo sa deje v praxi, najmä v kontexte podpory v nezamestnanosti.

Letné dovolenky

Financial Times prišiel s ďalším úsmevným vysvetlením, ktoré sa mohlo podpísať pod škálou trhových turbulencií: letné dovolenky.

V skratke, skúsenejší investori sa snažili reagovať na globálne výkyvy z dovoleniek a letných home officeov a ich mladší podriadení sa snažili udržať krok v poloprázdnych kanceláriách.

Dovolenkové pracovné tempo zároveň spôsobilo nedostatok likvidity, teda objemu peňazí presúvajúcom sa po svetových finančných trhoch, čím sa ešte viac zhoršil prepad trhu.

Čo ďalej?

Páči sa mi zhodnotenie amerického ekonomického novinára Jeffa Sommera: Investori sa neustále snažia odhadnúť pravdepodobnosť príchodu recesie, hoci sú neschopní to robiť spoľahlivo. História totiž naznačuje, že vždy existuje značná šanca, že recesia príde pomerne skoro.

Podobne sú bežné aj oveľa väčšie poklesy akciových trhov, ako bol ten, ktorý sme práve zažili. Index S&P 500 klesne každý rok v nejakom momente v priemere aspoň o desať percent. V poslednom čase sa to nestalo, ale nebuďme šokovaní, ak sa to stane. Najmä pre USA v nestabilnom volebnom roku.

Pokúsme sa v závere odhadnúť aspoň niečo pozitívne. Podľa najnovšieho prieskumu Bloombergu by Európska centrálna banka mala do konca budúceho roka znížiť úroky až šesťkrát, a to dva razy ešte v tomto roku. V decembri 2025 by tak jedna z hlavných sadzieb (tzv. depozitná facilita) mohla klesnúť na 2,25 percentuálneho bodu. Aspoň hypotéky možno zlacnejú.

Pôvodný článok bol zverejnený na: https://index.sme.sk/c/23370490/spekulativne-pozicky-ci-dovolenky-co-vsetko-je-za-padom-trhov.html.