Hlavné argumenty:

• možnosť voľby pre pracujúcich
• viac času na rozhodovanie
• lepší nákupný zážitok
• riziko drahších služieb
• zhoršenie dostupnosti tovarov a služieb

Návrh znepríjemní život desiatkam tisíc spotrebiteľov, ktorí si chcú ísť v nedeľu nakúpiť, pretože cez týždeň nestíhajú alebo im to proste nevyhovuje. Nakupovanie cez týždeň a cez víkend nie je to isté a debata o nedeľnom predaji sa podľa nás často zužuje na teplé rožky, čím sa bagatelizuje časová náročnosť nakupovania. Nákup oblečenia, nábytku, kníh, domácich potrieb, športového vybavenia, produktov pre domácich miláčikov, elektroniky alebo zariaďovanie bytu nie sú záležitosťou zopár minút, ktorú si jednoducho vybavíme po práci či po škole. Práve naopak, tieto nákupy si často vyžadujú hodiny rozhodovania, premýšľania či riešenia financií (pokiaľ ide o nákup na splátky). Víkendy dávajú spotrebiteľom voľnosť a slobodu ísť do obchodov vtedy, keď na to majú čas, priestor a chuť. Ak spotrebiteľ beží do obchodu v stredu po práci a ponáhľa sa domov, nemá čas si všetko poriadne poprezerať, porovnať si rôzne možnosti, proste hodí do košíka prvé, čo uvidí. Zákaz nakupovania v nedeľu ho teda v konečnom dôsledku ochudobní o lepšie, kvalitnejšie a možno aj lacnejšie možnosti.

Zatvorenie obchodov v nedeľu by zhoršilo flexibilitu a prístup do obchodov v čase, keď to ľuďom najviac vyhovuje a na väčšie nákupy by mnohým zákazníkom de facto ostala už len sobota a aj tá nemusí vyhovovať každému. Obmedzenie by zhoršilo aj kvalitu nákupu, pretože obchody by týmto boli preplnenejšie a rady dlhšie. V praxi sa teda môže stať, že niektorí si nenakúpia vôbec, budú nakupovať cez týždeň unavenejší a pod väčším stresom alebo v preplnených obchodoch v sobotu.

Pre veľa ľudí je súčasťou víkendového oddychu aj návšteva kina, reštaurácie, kaviarne, kaderníctva či fitcentra. Na tie by sa síce zákaz nevzťahoval priamo, v dnešnej dobe sa však čoraz viac takýchto prevádzok nachádza v obchodných centrách a pasážach, kde zdieľajú priestor s prevádzkami, z ktorých väčšina by následkom zákazu zatvorená zostala. To môže znamenať dve veci – buď sa prevádzkovateľ centra rozhodne ho v nedeľu zavrieť úplne, pretože sa mu neoplatí ťahať fixné náklady pre pár otvorených prevádzok, alebo im zvýši nájom (tak ako sa to stalo v Maďarsku), čo sa následne prenesie do koncových cien. Inflácia už dnes prekračuje 15% a zavretie obchodov v nedeľu môže dopomôcť ďalšiemu zdražovaniu – vo výsledku tak suma, ktorú spotrebitelia platia za permanentku do fitka, lístok do kina či kávu v kaviarni, môže stúpnuť alebo to tieto prevádzky radšej v nedeľu rovno zabalia. Buď si teda spotrebitelia priplatia alebo o dobrý víkendový zážitok prídu úplne.

Hlavné argumenty:

• zánik pracovných miest
• zníženie možnosti privyrobiť si príplatkami
• obmedzenie pracovných príležitostí študentov

Podľa analytikov z Úradu vlády by zákazom nedeľného predaja mohlo zaniknúť až 1 700 pracovných miest v supermarketoch či iných nešpecializovaných predajniach. Obchody by totiž prirodzene potrebovali menej zamestnancov, ak by namiesto siedmich dní v týždni boli otvorené len šesť. Zároveň by sa podľa analytikov z INESS-u kvôli strate nedeľných príplatkov zamestnancom znížili hrubé mzdy o 350 až 600€ ročne. Podotýkame, že tieto zníženia ovplyvnia aj štátny rozpočet v podobe nižšieho výberu dane z príjmu. V súčasnej dobe ekonomickej nestability považujeme za veľmi riskantné púšťať sa do opatrení, ktoré ohrozujú pracovné miesta, platy a výkonnosť ekonomiky ako takej. Mnohým zamestnancom tiež práca v nedeľu vyhovuje a jej zákaz si neželajú – nedeľná práca totiž automaticky neznamená nadčasy, znamená však príplatok a voľno iný deň v týždni. Zamestnanci takisto nepracujú každú nedeľu v mesiaci, zvyčajne len dve.

Častý argument za obmedzenie nedeľného predaja býva práve ochrana záujmov pracujúcich, ktorým má podľa poslancov nedeľná práca škodiť a ktorí ju vo veľkom odmietajú. Keď sme sa v nedávnej ankete opýtali zopár zamestnankýň obchodov, čo si o povinne zatvorených nedeliach myslia, takéto boli ich reakcie:

• “Som proti tomu, aby sa v nedeľu zakázal predaj. Veľa rokov som pracovala bez príplatkov v soboty a nedele a dosť nám zdvihli príjem. Je to prínos pre zamestnanca.”
• “Keď pracujem dlhý a krátky týždeň a robím aj v nedeľu, ďalší týždeň mám viac voľna a nemusím si brať dovolenku na nejaké vybavovanie.”
• “U mňa to bolo najskôr, že super, že bude voľná nedeľa, ale potom sme s kolegami rozoberali, že nielen mne ale aj ostatným by tá nedeľa chýbala.”
• “Zamestnanci by už nemali toľko voľna (cez týždeň), kde si vedeli vybaviť lekára a svoje osobné veci.”
• “Pre mňa a moju generáciu je nedeľa deň ako každý iný. Máme možnosť výberu pracovať na 8 alebo 12 hodinové zmeny, pričom 95% zamestnancov vždy volí možnosť pracovať na zmeny, vrátane nedieľ.”
• “Najväčšia nevýhoda je, že by neboli príplatky. V tejto ťažkej situácii by to bolo zlé.”
• “Môže to narušiť príjem, keď je človek samoživiteľ a už má rozdelené peniaze.”
• “Ľudia, ktorí pracujú od rána do večera, by si nemali kde nakúpiť.”
• …

Zároveň podotýkame osobitný dopad návrhu zákona na študentov, ktorých veľká časť pracuje na čiastočný úväzok v maloobchode. Zatvorenie by malo negatívny vplyv na ich príjem, následkom čoho by mohlo byť znemožnenie financovania štúdia na vysokej škole a s ním spojených výdavkov.

Hlavné argumenty:

• názorový obrat v Poľsku
• zrušenie zákazu v Maďarsku už po roku
• väčšina štátov EÚ neobmedzuje nedeľné nakupovanie

Na Slovensku práve zažívame to, čím si poľská spoločnosť prešla už pred pár rokmi. V Poľsku sa obmedzenia zavádzali v niekoľkých fázach medzi rokmi 2018 a 2020 – hlavnými podporovateľmi boli cirkev a odbory Solidarność. Na druhú stanu, konkurenčné odbory OPZZ boli proti obmedzeniu otváracích hodín a varovali, že zákaz prinúti zamestnancov pracovať dlhšie a ťažšie v piatky a soboty. Celkový trend zachytený prieskumami zároveň ukazuje, že hoci väčšina Poliakov podporovala myšlienku opatrení pred ich uvedením do praxe (roky 2016 a 2017), keď na nich doľahli praktické dopady zatvorených obchodov v nedeľu, svoj tón postupne otočili a podľa posledných prieskumov už približne polovica z nich podporuje zmierňovanie opatrení. Môžeme tiež polemizovať, či zákaz v Poľsku neprežil takúto dlhú dobu len vďaka nedávno zrušenej „právnej medzere“, ktorá umožnila obchodom otvoriť v nedele, pokiaľ fungovali aj ako tzv. zásielkovne. Maďarsko, ktoré takúto výnimku pre obchody nemalo, so zákazom skoncovalo už po roku. Možno to tiež bolo aj pre stratu príjmov do rozpočtu – podľa výskumu maďarských vedcov prišiel náš južný sused kvôli zavretým obchodom v nedeľu cez leto 2015 len v turistických strediskách na výbere DPH o 50-100 miliárd forintov (cca. 160-320 miliónov eur).

Väčšina členských štátov EÚ v súčasnosti neobmedzuje nakupovanie v nedeľu, pričom už vyše 20 rokov sa v celej Európe diskutuje o zmiernení pravidiel, ktoré sa týkajú otváracích hodín v obchodoch. Takmer všetky krajiny v Európe, aj tie konzervatívnejšie, ktoré v posledných desaťročiach zmenili predpisy týkajúce sa otváracích hodín, sa vydali cestou deregulácie smerom k väčšej flexibilite. Postupné zmiernenie regulácií nastalo v Anglicku a Walese už v 90. rokoch. V Dánsku boli v roku 2012 zrušené zákony obmedzujúce maloobchodný predaj v nedeľu, vo Fínsku zrušili takéto nariadenia v roku 2016, na Malte v roku 2017, v Holandsku výrazne uvoľnili pravidlá v roku 2012 a vo Francúzsku a Španielsku taktiež čiastočne zmiernili obmedzenia.