Naša hromadná pripomienka za ochranu rodinného stavebného sporenia čoraz viac rezonuje v médiách a Aktuality ju zahrnuli aj do svojho pravidelného ekonomického výberu. Celý článok môžete nájsť na tomto linku a relevantnú časť uverejňujeme aj tu:
Rezort financií chce zrušiť rodinné stavebné sporenie. Spotrebiteľské združenie varuje pred následkami a argumentuje tým, že Slováci majú spomedzi krajín Európskej únie najťažšie dostupné bývanie.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Rezort financií chce zrušiť rodinné stavebné sporenie, spotrebitelia sa búria: Neadresné poskytovanie štátnej prémie z hľadiska príjmov sporiteľov a výrazné zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. To sú podľa rezortu financií hlavné príčiny, pre ktoré by sa malo zo zákona vypustiť rodinné stavebné sporenie. Ide o úpravu, ktorú v júni tohto roka presadila skupina poslancov OĽaNO a ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v januári 2024.
Zvýhodnené sporenie je určené pre domácnosti tvorené manželmi s deťmi a oproti pôvodným podmienkam zahŕňa tri zmeny. Suma, ktorú je potrebné nasporiť na získanie plnej 70-eurovej ročnej štátnej prémie, sa má znížiť na polovicu; počas prvého roka odo dňa poskytnutia prémie dostanú rodinní sporitelia 50-percentnú zľavu z poplatkov; nastáva zmena výpočtu maximálneho príjmu pre zachovanie nároku na prémiu – strop ročného príjmu sa nebude počítať po jednotlivcoch, ale za celú domácnosť.
Podľa rezortu je však stavebný sporiteľ, ktorý je členom zákonom definovanej domácnosti, v aktuálnej právnej úprave oproti iným sporiteľom neprimerane zvýhodnený. Preto chce úpravu odstrániť cez novelizáciu zákona o stavebnom sporení, pričom návrh už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
Proti zámeru ministerstva sa ostro ohradil Inštitút moderného spotrebiteľa, ktorý tvrdí, že rodinné stavebné sporenie môže pomôcť tisíckam rodín zabezpečiť si dostupné bývanie. „Robí štátnu prémiu dostupnejšou pre rodiny s deťmi a otvára tak stavebné sporenie tej skupine, ktorá ho často potrebuje najviac,“ hovorí riaditeľ inštitútu Filip Kužma. Zároveň upozorňuje, že dostať sa k novému bývaniu je na Slovensku najťažšie spomedzi 27 európskych krajín. Na kúpu bytu s výmerou 70 štvorcových metrov potrebuje Slovák podľa jeho slov v priemere 14 hrubých ročných platov. Inštitút v tejto veci predkladá aj hromadnú pripomienku, ktorej cieľom je stiahnutie návrhu zákona z legislatívneho procesu.
Podľa Adriána Luterána, riaditeľa divízie úvery, stavebné sporenie a leasing v spoločnosti Finportal, má rodinné stavebné sporenie na slovenskom trhu svoje opodstatnenie. „Nielen z pohľadu sporenia a stále výhodného a garantovaného zhodnotenia, keď stavebné sporiteľne okrem štátnej prémie ponúkajú aj zaujímavé úrokové zhodnotenie vkladov, ale aj z dôvodu zabezpečenia si krajšieho a lepšieho bývania formou stavebného úveru,“ povedal.
Zrušenie sporenia by ponechalo v platnosti aktuálne podmienky stavebného sporenia vo vzťahu k jednému z jeho najväčších benefitov, a to garantovanej štátnej prémii. Ako však objasňuje Luterán, tá sa novelou zákona z roku 2018 stala nielen menej atraktívnou, ale pre niektorých stavebných sporiteľov aj menej dostupnou. „To prinieslo zníženie záujmu o stavebné sporenie a prispelo k tomu, že dnes na slovenskom trhu pôsobí už iba jedna stavebná sporiteľňa,“ dodal.
Ide o Prvú stavebnú sporiteľňu, podľa ktorej by v prípade zrušenia tohto sporenia išlo o nebezpečný precedens, zmarené investície a malo by to negatívny vplyv na rodiny a sektor bývania. „Spoločnosť už teraz investovala množstvo prostriedkov do analýzy podmienok, prípravy produktovej ponuky, úpravy informačných systémov, a to v oprávnenej domnienke, že schválený zákon vstúpi do platnosti,“ uvádza firma.
Ako ďalej konštatuje Luterán, návrh rezortu financií zrejme vychádza z cieľov, ktoré si stanovila úradnícka vláda, a síce nezvyšovať nároky na štátny rozpočet a tým eliminovať zvyšovanie jeho deficitu. „Uvedený návrh na zrušenie rodinného stavebného sporenia eliminuje predpokladané zvýšené výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu od roku 2025, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na štátnu prémiu v prípade ponechania právnej úpravy, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od januára 2024,“ objasňuje odborník.