Ministerstvo financií navrhuje zdraženie proteínového prášku, rastlinnej alternatívy mlieka aj jogurtového nápoja!
O čo ide?
Ministerstvo financií predstavilo návrh, ktorý má za cieľ od januára 2025 zdaniť sladené nealkoholické nápoje bez ohľadu na typ alebo množstvo použitého sladidla (cukor, sukralóza, stévia, aspartám, acesulfám K, atď.). Ministerstvo financií navrhuje nasledovné sadzby:
Kategória | Príklady | Sadzba |
Ochutené nealko nápoje | Jogurtové, mliečne a proteínové nápoje, rastlinné alternatívy k mlieku, ochutené minerálne vody, kolové nápoje, džúsy, sladené nealkoholické pivo a víno | 0,15 € /1 l |
Nápoje s vysokým obsahom kofeínu | Energetické nápoje, vybrané ľadové kávy | 0,30 € /1 l |
Tekuté koncentráty | Sirupy | 1,05 € /1 l |
Tuhé koncentráty | Športové proteínové alebo BCAA práškové koncentráty, práškové kakaové nápoje, šumienky | 4,30 € /1 kg |
Návrh podľa nás nepredstavuje férovú a úprimnú snahu riešiť výzvy súvisiace s výskytom obezity, nadváhy či iných ochorení súvisiacich so stravovaním, ale skôr vytvára akceptovateľnú zámienku na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bežných spotrebiteľov a spotrebiteliek. Taktiež je dobré si uvedomiť, že mnohé kategórie potravín, ktoré by sa v zmysle logiky návrhu klasifikovali ako „nezdravé,“ môžu obsahovať látky prospešné pre zdravie – napr. vlákninu, vápnik alebo proteín.
Spotrebné dane sú zo svojej podstaty regresívne, a teda najviac zasahujú nízkopríjmové skupiny. Na základe výskumov zo zahraničia zároveň vieme, že daň zo sladených nápojov sa pravdepodobne úplne prenesie do ceny koncového nápoja. Zdražovanie bude ešte ďalej podporené tým, že spotrebná daň zvýši základ, z ktorého sa počíta DPH a rovnako aj obchodná marža. V konečnom dôsledku tak vybrané nápoje môžu zdražieť až o desiatky percent – štát nemá spotrebiteľov a spotrebiteľky trestať, o to viac nie v čase, keď intenzívne komunikuje boj s potravinovou infláciou.
Spúšťame preto hromadnú pripomienku (formu petície), v ktorej žiadame, aby bol návrh zákona stiahnutý z legislatívneho procesu. V prípade, ak sa ministerstvo financií rozhodne v legislatívnom procese pokračovať, žiadame o zapracovanie viacerých zmien, ktoré odstránia podľa nás kľúčové problémy návrhu zákona.
Čo nám prekáža najviac?
Prečo žiadame zmenu?
Rastlinné alternatívy k mlieku, akými sú napríklad sójové, mandľové, kokosové, ryžové, či ovsené nápoje, sú vhodnou alternatívou ku konzumácii kravského mlieka pre ľudí, ktorí majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, trpia intoleranciou laktózy (mliečneho cukru), vylúčili konzumáciu mlieka pri liečbe akné alebo im mlieko jednoducho nechutí, poprípade sa rozhodli pre vegánsky životný štýl alebo uprednostňujú rastlinnú výživu z ohľadu na jej nižší dopad na životné prostredie.
Poukazujeme na to, že laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 – 30 % populácie, teda minimálne každý desiaty Slovák a každá desiata Slovenka. Nemalá časť našej populácie preto prirodzene siaha po rôznych alternatívach, ktoré sú už v súčasnosti drahšie než klasické kravské mlieko, napríklad pre to, že podliehajú vyššej sadzbe DPH (20 % namiesto 10 % ako pri kravskom mlieku).
Podľa návrhu zákona si však má každý desiaty Slovák či Slovenka, ktorý/ktorá trpí určitým zdravotným znevýhodnením a už teraz platí za alternatívy mlieka viac, priplatiť aj tak a ešte intenzívnejšie znášať bremeno konsolidácie verejných financií. A to všetko na neférovom základe. Klasické kravské mlieko totiž obsahuje na 100 mililitrov okolo 4,9 gramov mliečneho cukru – nakoľko sa cukor v tomto mlieku vyskytuje prirodzene, dani podliehať nebude. Na druhej strane vybraný mandľový nápoj obsahuje len 2,8 gramov cukru na 100 mililitrov – keďže je však tento cukor pridaný, dani už podliehať bude, a to aj napriek tomu, že obsah cukru je nižší než v prípade klasického kravského mlieka.
V čase, keď Slovensko zápasí s dlhodobo nízkou konzumáciou mlieka, nemôžeme si dovoliť ten luxus a prikazovať ľuďom, aké mlieko alebo mliečny výrobok majú preferovať. Aj podľa dát Štatistického úradu SR je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z výživového hľadiska nepriaznivá a značne zaostáva za okolitými štátmi strednej Európy, pričom medzi rokmi 2022 a 2021 sa dokonca znížila.
Napriek tomu, že nesúhlasíme so zdanením ani ostatných sladených nápojov, poukazujeme na unikátny nutričný profil mliečnych a najmä jogurtových nápojov. Klasické sladené nápoje nemajú v zásade žiadny zdravotný benefit – na druhej strane mlieko a mliečne výrobky aj podľa odporúčaní ministerstva zdravotníctva pre stravovanie a výživu u dospelých znižujú riziko kolorektálneho karcinómu alebo cukrovky 2. typu. Taktiež upozorňujeme, že ide o výživovo bohaté potraviny, ktoré môžu byť zdrojom vápnika, fosforu, draslíka, vitamínu A, vitamínu B2 a vitamínu B12, bielkovín a esenciálnych mastných kyselín a môžu tak prispieť k prevencii osteoporózy, cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj k podpore imunitného systému.
Daň disproporčne zasiahne aj športovcov, ktorí pri cvičení siahajú po rôznych proteínových, izotonických či BCAA koncentrátoch. Tieto práškové koncentráty obsahujú určité množstvo sladidla, ktoré im dodáva príchuť. Nápoje tohto druhu pomáhajú športovcom a športovkyniam zlepšovať svoj výkon a nesúhlasíme s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom.
Zároveň poukazujeme na to, že v pomere na liter vyrobeného nápoja by bola daň na športové koncentráty v niektorých prípadoch ešte vyššia než na ostatné sladené nápoje. Napríklad 2,5 kg balenie proteínového koncentrátu by bolo podľa návrhu pokryté spotrebnou daňou v sume 10,75 €. Takéto balenie pritom v súčasnosti stojí 41,95 €. Navrhovaná daň teda predstavuje viac ako 25 % jeho súčasnej ceny a po novom by zaň športovci mohli zaplatiť okolo 54,85 € (po zarátaní dane a zvýšenej DPH).
Podľa odporúčaného dávkovania sa z 2,5 kg balenia dá vyrobiť 25 litrov nápoja – pri spotrebnej dani 10,75 € je teda sadzba dane (pred zarátaním zvýšenej DPH) až 0,43 € na liter vyrobeného nápoja – to je viac ako 0,15 € na liter pri malinovkách alebo 0,30 € na liter pri energetickom nápoji.
Práve pri športových koncentrátoch pritom vidíme nezanedbateľné riziko nákupnej turistiky. Je možné, že športovci a športovkyne si radšej tieto produkty objednajú zo zahraničných e-shopov, čím utrpia slovenskí podnikatelia. Pokiaľ štát tvrdí, že má záujem o podporu športu, nemal by športovcom hádzať polená pod nohy.