Potrebujeme konkurencieschopnejší, inovatívnejší a spravodlivejší trh s cloudom.
Ekonomický rast v Európe sa spomaľuje už desaťročia. Medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vznikol výrazný rozdiel v HDP a európske domácnosti na to doplácajú znížením životnej úrovne. Od roku 2000 vzrástol reálny disponibilný príjem na osobu v USA takmer dvakrát rýchlejšie ako v EÚ.
Tento stav je neudržateľný, a preto s cieľom znovu naštartovať hospodársky rast poverila Európska komisia Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky, vypracovaním správy o posilnení európskej konkurencieschopnosti. Draghi predstavil dlhý zoznam sektorových a horizontálnych priorít, ktoré majú zabezpečiť, aby sa Európska únia nedostala medzi upadajúce veľmoci.
Jednou z oblastí, ktorá vyvoláva osobitné obavy, je európsky tech sektor. Hoci sme svetovým lídrom v reguláciách a máme napríklad akty o digitálnych trhoch, digitálnych službách či umelej inteligencii, nedarí sa nám vybudovať silný technologický priemysel. Podľa Draghiho Európa zmeškala digitálnu revolúciu poháňanú internetom a máme slabú pozíciu v oblasti nových technológií, ako sú umelá inteligencia a polovodiče, čo prispieva k prehlbujúcej sa inovačnej priepasti oproti USA.
V porovnaní s americkými a ázijskými konkurentmi často európskym technologickým hráčom chýbajú dostatočné zdroje na podporu výskumu, vývoja a investícií do telekomunikácií, cloudových služieb, umelej inteligencie a polovodičov. EÚ sa zameriava na nadmernú reguláciu bez dostatočnej podpory kľúčových odvetví, zatiaľ čo veľké spoločnosti často maximalizujú svoje zisky na úkor ďalšieho rozvoja dôležitých sektorov.
Zo správy Maria Draghiho je zrejmé, že členské štáty EÚ boli v tých najdôležitejších otázkach dlhodobo nečinné. Avšak pozornosť musíme zamerať aj na rolu, ktorú v digitálnej stagnácii Európy zohrali firmy, často tie najväčšie. Pozrime sa na špecifický problém: cloud. V roku 2023 si cloudové služby zakúpilo len 42,5 % podnikov v EÚ, aj keď cloud má obrovský potenciál zlepšovať prácu a šetriť náklady. Čo teda bráni ostatným?
Pri bližšom pohľade sme identifikovali štyri hlavné faktory: predpisy o ochrane osobných údajov, obavy o bezpečnosť dát, nedostatok skúseností a takzvaný vendor lock-in, čiže závislosť od jedného dodávateľa.
Mnohé z týchto prekážok sa dajú vyriešiť vzdelávaním alebo osvetou. Na druhej strane, najťažším orieškom sa javí práve vendor lock-in. V softvérovom biznise ide o pomerne známu „firmu“. V základnom scenári si zákazník objedná softvér a následne mu licencia zabraňuje nechať ho spravovať alebo upravovať inej strane. Tento neduh však presahuje aj do cloudového prostredia, kde sa môže vyskytnúť v ešte zložitejšej podobe.
Vendor lock-in zvyšuje náklady mnohých podnikov a spotrebiteľov. Napríklad štúdia nadácie Social Market Foundation poukázala na to, ako zneužívanie dominantného postavenia na trhu jednou spoločnosťou stálo európskych a britských spotrebiteľov stovky miliónov eur. V skratke, existujú korporácie, ktoré majú vlastný softvér a zároveň poskytujú cloudovú infraštruktúru, na ktorej tento softvér môže – ale nemusí – bežať. Štúdia sa pozrela na to, ako taktika, ktorou jedna takáto firma zabránila zákazníkom používať lokálne licencie na infraštruktúre konkurentov, viedla k prvotným nákladom na opätovné nákupy vo výške minimálne 560 miliónov eur pre európske podniky a 586 miliónov libier pre britské firmy.
Myslíme si, že tento prístup je krátkozraký. Keď spoločnosti obmedzujú hospodársku súťaž a možnosti spotrebiteľov a firiem zatváraním dverí k alternatívam, podkopávajú dôveru a perspektívu dlhodobého úspechu.
Žiaľ, nejde o ojedinelý prípad. Správa spoločnosti Savanta zdôrazňuje, že aj keď by firmy chceli mať možnosť výberu dodávateľov, 40 % opýtaných, ktorí zvažovali zmenu poskytovateľa cloudovej infraštruktúry, tvrdilo, že existujúce licenčné podmienky im to neumožňujú.
Okrem toho, report britského protimonopolného úradu poukázal na mnohé ďalšie praktiky, ktoré bránia konkurenčnému, inovatívnemu a spravodlivému prístupu ku cloudu. Takzvané protisúťažné praktiky majú mnoho podôb, počnúc nevýhodným stanovovaním cien pre zákazníkov, ktorí používajú softvér jedného veľkého vývojára na konkurenčných platformách, až po obmedzovanie bezpečnostných aktualizácií a funkcií pre produkty prevádzkované v konkurenčných cloudoch.
Európska únia sa nachádza na neľahkej ceste k znovuzískaniu svojej konkurencieschopnosti. Aj keď sú inštitúcie EÚ často vinné z nečinnosti, nenesú plnú vinu. Veľké firmy musia byť takisto schopné a ochotné pozrieť sa ďalej než na najbližší štvrťročný video hovor s akcionármi. Cesta k spoločnému cieľu je zložitá a komplexná. Je to však cesta, ktorú sa oplatí prejsť.
Článok bol uverejnený aj na blogu Denníka N: https://dennikn.sk/blog/4214811/europa-cloud-a-inovacna-priepast-ako-dalej/.