Politici sa v predvolebnom boji okrem diskusie o našom ukotvení venovali najmä bankám, hypotékam, zdravotníctvu a deficitu (alebo jeho zväčšovaniu).

Píše Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa

A ja taká dzivočka, cingi lingi bom či billboard národnej strany s malým písmenom „s“ v slove Slovenska… Nuž, každá predvolebná kampaň so sebou prirodzene nesie dávku cringeu (správne preložené asi ako pocit prenesenej hanby).

Podstatnejšie ako performatívne kampaňové triky sú však signály, ktoré strany vysielajú svojim (potenciálnym) voličom o tom, ako naložia s prípadným mandátom a akým smerom sa vydajú ich prvé kroky – niektoré signály sú jednoznačná nekódovaná morzeovka, niektoré zas Enigma, ktorej nerozumie možno ani jej samotný autor.

Odhliadnuc od neprehliadnuteľnej diskusie či Slovensko patrí na západ alebo východ (smutné, že sa ako krajina stále točíme v tomto bludnom kruhu a nevieme si usporiadať priority) sa nám za tých pár mesiacov narysovalo niekoľko kľúčových tém, okruhov, ktorými sa diskusie uberali.

Polemika o bankách a hypotékach v skutočnosti nie je nič viac ako stará známa debata o zodpovednosti občanov-spotrebiteľov za svoj život a za svoju budúcnosť; debata o rastúcom deficite a nevyhnutnosti konsolidácie je tisíckrát obohratá platňa o tom, či nám na opasku zázračne pribúdajú nové dierky a debata o zdravotníctve sa nachádza na krásnej križovatke týchto dvoch prúdov.

Banky a hypotéky

Strašenie tisíckami slovenských rodín bez strechy je pekný slogan, ale moc sa nezakladá na pravde. V prvom rade je potrebné si povedať, že žiadna kríza sa na spotrebiteľov nevalí – podiel nesplácaných hypoték je na najnižšej úrovni (1.1%) za celé takmer 20-ročné obdobie, odkedy tieto údaje naša centrálna banka zverejňuje a žiadne veľké vysťahovanie sa rovnako nedeje.

Banky nie sú realitné kancelárie, riešiť problémy dlžníkov vyhadzovaním z bytov sa im neoplatí (jednoduchšie a lacnejšie je dohodnúť sa na úprave podmienok) a tak sa bežne za rok vydraží menej ako 200 nehnuteľností, pričom ich počet klesá už 15 rokov.

Takéto pozitívne čísla máme vďaka pravidlám NBS, ktoré obmedzujú poskytovanie úverom domácnostiam, ktoré sú neschopné ich splácať – hypotéky si teda zväčša dostávajú bonitnejší spotrebitelia.

Je pochopiteľné, že na nízke úroky (menej ako percento okolo roku 2021 a menej ako 2% od roku 2016) sa rýchlo zvyká, ale všetci vedeli, že takéto nízke sadzby boli anomáliou (spôsobenou uvoľnenou monetárnou politikou ECB) a každý teda mohol očakávať, že pri výročí fixácie príde ku zmene a zvýšeniu splátky.

Do určitej miery sa nám preto nepáči ponižovanie spotrebiteľov na úroveň prvákov na ZŠ, ktorí vlastne nevedeli, akú hypotéku a s akými podmienkami podpisujú. Zároveň sa dnešné nové úroky (4-4.5% p. a.) stále pohybujú pod sadzbami, ktoré spotrebitelia platili pred hypotekárnym boomom (v roku 2000 okolo 10%, v roku 2005 okolo 6.5% či 5.4% v roku 2010).

Tiež sa patrí zdôrazniť, že pri splátkach hypoték spotrebitelia nevyhadzujú peniaze von oknom, ale využívajú ich na budovanie svojho majetku – spotrebiteľ na konci splácania skončí s vlastnou nehnuteľnosťou, ktorej hodnota navyše väčšinou časom narastá a súhlasíme teda s konštatovaním bankárskej asociácie, že „sen o bývaní si Slováci vedeli splniť vďaka stabilným bankám, ktoré im hypotéky poskytli.“

Zároveň súhlasíme, že v čase rastúcich cien hypoték je znovu relevantné obhliadnuť sa za inými nástrojmi financovania bývania a prehodnotiť, či napríklad stavebné sporenie nevie v určitých prípadoch hypotéky efektívne nahradiť alebo doplniť (hlavne keď sa jeho podmienky od nového roka pomerne zatraktívňujú).

Dane a deficit

Názor, že dôležitejšia ako výška deficitu verejných financií je pomoc ľuďom, a preto nová vláda musí naďalej dávať čo najviac peňazí na sociálne opatrenia a pomoc ľuďom aj napriek zadlžovaniu štátu, má podľa nedávneho prieskumu agentúry FOCUS pre Na telo TV Markíza až 48% respondentov.

Musíme si ale priznať, že konsolidácii sa vyhnúť nemôžeme – pokiaľ si budeme požičiavať do aleluja, zníži sa dôvera investorov, ktorí štátny dlh nakupujú, a teda porastú úroky za ktoré si požičiavame. V konečnom dôsledku nám tak na pomoc ľuďom ostane ešte menej. A to zatiaľ ani nespomíname najhorší scenár, v ktorom štát zbankrotuje a Slovensko sa uvrhne do hlbokej ekonomickej krízy s drastickým poklesom životnej úrovne.

Pri uťahovaní opaskov je možné buď kresať výdavky alebo zvyšovať príjmy – správna úprava priorít by mala byť zdravou a vybalansovanou kombináciou oboch krokoch.

Oceňujeme prístup Ministerstva financií, ktoré o možných opatreniach otvorilo odbornú a priamu debatu so všetkými relevantnými hráčmi a súhlasíme, že zvýšenie určitých typov daní je v dnešnej situácii pochopiteľné – na druhej strane by sa mal každý politik snažiť vyvarovať bezhlavého prístupu s heslom po mne potopa.

V tejto súvislosti sa otvára viacero typov daní – ako majetkových (pozemkových), tak aj spotrebných (tvrdý alkohol, víno, pivo, ale aj cigarety a tabakové produkty) a my sa prihovárame za to, aby sa zvyšovanie diferencovane odstupňovalo podľa škodlivosti konkrétnych výrobkov, a teda menej škodlivé výrobky zostali zdanené nižšou sadzbou spotrebnej dane.

Zdravotníctvo

Zo spotrebiteľského hľadiska môžeme povedať, že nie je férové tváriť sa, že máme fungujúci univerzálny systém zdravotnej starostlivosti, keď nám v skutočnosti kvitne duálny model – kto na to má, zaplatí si zo svojho vrecka okrem zdravotného poistenia aj privátne kliniky, kto na to naopak nemá, čaká.

Buď môžeme voličom-spotrebiteľom ďalej klamať o nároku na všetko (ktorý už dnes existuje len na papieri) alebo spustiť debatu o krokoch k modernému a dlhodobo udržateľnému systému starostlivosti o zdravie. Zdravotná gramotnosť znamená zdravé rozhodnutia a jej zvýšenie je spolu s dôraznejším záberom na prevenciu a inovácie v zdravotníctve (napr. telemedicína) kľúčovým nástrojom k priblíženiu sa európskym štandardom a zvýšeniu pohodlia pacientov-spotrebiteľov.

Okrem kompletnej reformy je však príležitosť urobiť aj malé, postupné kroky, otvárať nové dvere a skúmať nástroje, ktoré vedia ďalej znižovať či už záťaž na štátnu kasu alebo peňaženky spotrebiteľov.

Vedeli ste, že na Slovensku si na rozdiel od mnohých európskych štátov (vrátane našich susedov) voľnopredajné lieky nemôžeme kúpiť v supermarkete alebo drogérii, ale musíme ísť do lekárne? Keď si predsa takýto liek vieme objednať z e-shopu (internetovej lekárne) a nechať ho doručiť kuriérom/do balíkomatu, nemalo by byť férové trh rovno otvoriť pre všetkých obchodníkov?

A nevedeli by sme presne takýmto krokom zvýšiť konkurenciu na trhu s liekmi a zatlačiť na zníženie ich cien? O týchto a ďalších možnostiach je podľa nás príležitosť práve v tomto období diskutovať a hľadať tie správne prieniky tak, aby sme podporili spotrebiteľov a ich práva.

Pôvodný článok bol zverejnený na: https://www.aktuality.sk/clanok/4BmkY1m/ako-sa-vyvijaju-predvolebne-kampane-nazor/