Vyššia DPH a ďalšie nové dane nás môžu stáť stovky eur.

Pre denník SME píše Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa

Krv je životom pre ľudí, dane sú životom pre štát. Nie je preto prekvapivé, že dvomi najväčšími opatreniami konsolidačného balíčka sú práve daňové novinky.

Z približne 2,7-miliardového súboru opatrení tvorí viac ako tretinu úprava sadzieb DPH a ďalšiu pätinu pridáva nová daň z finančných transakcií.

Balík, ktorý minulý týždeň schválila vláda, momentálne putuje legislatívnym procesom a parlament sa ním bude čoskoro zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Jeho finálna podoba tak bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozseknutá v priebehu budúceho týždňa.

Ak sa chceme opierať o slová premiéra z tlačovej konferencie po stretnutí s predstaviteľmi opozície, dvomi hlavnými otvorenými otázkami zostávajú sadzby DPH na knihy a ubytovacie služby, ktoré vláda nateraz navrhuje zvýšiť z desať na dvadsaťtri percent. Uvidíme.

Daň z pridanej hodnoty je všadeprítomná a stretáva sa s ňou každý. Pracujúci, podnikatelia aj nezamestnaní. Študentka aj dôchodca. Jej zvýšenie preto rovnako pocítime všetci a niektorí viac, niektorí menej.

Základná sadzba sa zvýši z 20 na 23 percent, niektoré potraviny a lieky pôjdu z 10 na 5 percent a zvyšné potraviny a elektrická energia spadnú do novej sadzby 19 percent.

Zlacnejú potraviny?

Potraviny, ktoré štatisticky tvoria približne štvrtinu mesačných výdavkov domácností, budú mať po novom dve sadzby.

Do päťpercentnej kategórie spadne približne 40 percent mesačných výdavkov na potraviny, zvyšných 60 percent sa bude pohybovať na úrovni 19 percent.

Ak sa pozeráme na prípadné zlacnenie, pracujeme s viacerými faktormi. V prvom rade zoberme do úvahy maximálne možné zlacnenie. Ak by obchodníci celé zníženie sadzby DPH premietli do cien výrobkov za ceteris paribus predpokladu, a teda ostatné náklady by sa im nezmenili, zníženie sadzby z 20 na 19 percent by viedlo k zlacneniu približne o 0,83 percenta.

V prípade zníženia sadzby z 10 na 5 percent by zlacnenie bolo na úrovni približne 4,5 percenta. Život však nie je ceteris paribus a ceny nemusia klesať tak strmo, aj keby obchodníci extrémne nenafukovali svoje marže.

Áno, zníženie DPH na jednej strane ťahá ceny smerom nadol. Na druhej strane nemôžeme zabúdať na všeobecnú infláciu, ktorú neovplyvňujú kroky vlády, ale celkový rast vstupných nákladov, platov, dopravy, surovín a podobne.

Pri pohľade na infláciu za august napríklad vidíme, že potraviny a nealkoholické nápoje oproti júlu zdraželi o 0,6 percenta. Nezabúdajme tiež, že úpravy DPH prichádzajú v kontexte s ďalšími zmenami zákonov, ktoré sa buď priamo prenesú na spotrebiteľov, alebo firmám zvýšia náklady, ktoré si následne aspoň čiastočne vykompenzujú zvýšením cien.

Ide napríklad o už spomínanú transakčnú daň, zvýšenie dane z príjmov právnických osôb alebo nové spotrebné dane.

Od januára nás čaká nová daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktorá o to viac potiahne nápojovú infláciu tam, kde ju zníženie DPH na 19 percent utlmí.

Na Slovensku tiež máme veľa ľudí, ktorí si kupujú nikotínové výrobky. Od januára sa aj pri nich zvýši DPH z 20 na 23 percent a následne od februára sa zavádzajú nové spotrebné dane na doteraz nezdanené náplne do elektronických cigariet či nikotínové vrecúška.

Inflácia tak v tejto kategórii bude podporená až dvomi samostatnými daňami. Netrúfnem si momentálne odhadnúť, do akej miery tieto faktory zohrajú rolu, ale počítať s nimi treba.

Určitým vodidlom, aspoň pri potravinách, pre nás môže byť aj analýza Národnej banky Slovenska, ktorá sa pozrela na vplyvy zníženia DPH na vybrané potraviny od januára 2020 z 20 na 10 percent.

Analytici zistili, že zníženie DPH pri lacnejších, trvácnejších a štandardizovaných tovaroch (ako napríklad múka, ryža či med) sa dokázalo v bežných ekonomických podmienkach preniesť do cien takmer úplne, no ceny drahších, čerstvých a akostných tovarov často reagujú len mierne alebo vôbec.

Zároveň sa môžeme pozrieť na makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky, ktorá predpokladá, že ceny potravín na budúci rok pridajú 0,8 percentuálneho bodu k zvýšeniu cenovej hladiny.

Ako je to so zdražovaním?

Teraz sa pozrime na zdražovanie. Na jednej strane klesá DPH na potraviny, ale zvyšuje sa DPH na drogériu, kozmetiku, hračky alebo benzín, a to z 20 na 23 percent.

Napísal som, že plný prenos zníženej DPH do koncových cien je nepravdepodobný. To isté platí aj opačným smerom a v mnohých prípadoch podnikateľ vplyvom vysoko konkurenčného trhu alebo hrozby slabnúceho dopytu nemá inú možnosť, ako siahnuť na svoju maržu.

Máme k dispozícii aj ďalšiu analýzu NBS, tentoraz v reakcii na plošné zvýšenie DPH z 19 na 20 percent v januári 2011, ktorá rovnako poukázala, že miera prenosu nebýva sto percent.

Zvýšenie DPH o tri body pri plnom prenose znamená 2,5-percentné zdraženie, pri polovičnom prenose sa ceny zvýšia o 1,25 percenta, pri štvrtinovom prenose asi o 0,63 percenta.

Ak by sa do ceny produktu preniesla len pätina zvýšenia DPH, produkt by zdražel o pol percentuálneho bodu. Zároveň však musíme mať znovu na pamäti fakt, že na raste cien sa od nového roka podpíše aj všeobecná inflácia a tie nové dane, ktoré na bločkoch nie sú jednoznačne viditeľné.

Znovu tým mám na mysli transakčné dane, dane z príjmov a podobne. Ako to teda bude? Na sto percent to nepovie nikto, ale podľa makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky bude inflácia v budúcom roku približne 5,4 percenta, pričom vyššia DPH pridá 1,5 percentuálneho bodu k zvýšeniu cenovej hladiny a ďalší percentuálny bod pridajú regulované ceny energií.

Drahšie autá či rekonštrukcie

Skúsme si však nateraz odizolovať aspoň DPH. Veľká časť diskusie o zdražovaní sa prirodzene zameriava na produkty bežnej spotreby. Na druhej strane môžu zdražovanie o to viac pocítiť ľudia, ktorí sa rozhodnú zrekonštruovať byt alebo dom, kúpiť nové auto, či vymeniť staré energeticky neefektívne spotrebiče.

Tieto produkty nie sú nevyhnutne výsadou bohatých domácností a najviac ich môžu pocítiť práve ľudia, ktorí obracajú každé euro päťkrát.

Jedno z najlacnejších nových áut dnes viete v základnej výbave kúpiť za 12 900 eur s DPH. V prípade plného prenosu zvýšenej DPH by auto zdraželo o viac ako 320 eur na 13 223 eur.

Ak by ten nárast bol len polovičný, zdraženie vychádza na vyše 160 eur a pri štvrtinovom náraste by sa aj tak cena zvýšila približne o 80 eur. Kvalitnejšie auto s cenovkou 18 690 eur s DPH pri polovičnom prenose zvýšenej DPH zdražie o 230 eur a pri štvrtinovom o viac ako stovku.

Ak chcete zrekonštruovať kuchyňu a rozhodnete sa pre kuchynskú linku za 3200 eur s DPH, plný prenos cenu zdvihne o 80 eur, polovičný prenos predraží produkt o 40 a štvrtinový o 20 eur.

Za klasický set vstavenej rúry a varnej dosky, ktorý dnes stojí tisíc eur, zaplatíte pri polovičnom prenose približne o 12 eur viac.

Tieto ceny samy osebe nemusia vyzerať dramaticky a mnohí z nás to nejako zvládneme. Treba však povedať, že aj nevinne vyzerajúcich 50 centov tu a 10 eur tam sa môže nazbierať na niekoľko desiatok až stoviek eur dodatočných nákladov.

Zároveň sa zo širšieho rozmeru pozeráme na fakt, že Slovensko má podľa mnohých zdrojov jedno z najmenej dostupných bývaní v Európe. Vyššia DPH pritom spadne aj na stavebné práce a mnohé novostavby, ktoré si kúpite priamo od developera.

Jeden z najlacnejších novopostavených bratislavských dvojizbových bytov – apartmánov sa dnes s DPH predáva za 161 760 eur. Už len štvrtinový prenos vyššej DPH znamená tisícku navyše. Kupujúcim tak zostáva dúfať, že slabší realitný trh bude prenosy DPH čo najviac tlmiť.

Pôvodný článok bol zverejnený na: https://index.sme.sk/c/23389264/o-kolko-zdrazeju-auta-a-budu-potraviny-naozaj-lacnejsie.html.